V roku 1953, deň po mojich tretích narodeninách, sa naši rodičia rozviedli. Tento výbuch rozptýlil môjho brata, sestru a mňa do rôznych štátov, miest, domov, škôl, nevlastných rodičov a nevlastných súrodencov na desať chaotických rokov. Naša druhá nevlastná matka nám priniesla určitú stabilitu na ďalších desať, ale jej alkoholizmus bol iný druh chaosu.
Moja matka mala tri deti s tromi rôznymi manželmi predtým, ako sa ona a môj otec vzali. Úpravou ich rozvodu sme sa dostali do jej starostlivosti na rok a pol, ale v roku 1957 nás vrátila otcovi, keď jej nevyšlo šieste manželstvo (z ôsmich). Šestnásť rokov sme ju nevideli a nekomunikovali s ňou a potom len krátko.
Vychovával nás otec, ale občas sa nás ujali starí rodičia z otcovej strany a teta.
Naša prvá nevlastná matka bola zlá, urážlivá a nedbalá. Bičovala nás za drobné prehrešky, ponižovala nás a zamykala z domu, keď otec nebol doma. Vyvolalo to vo mne celoživotný pocit zrady zo strany nášho otca.
Naša druhá macocha nám napriek svojej strašnej závislosti priniesla nejaký poriadok a stálosť, ale ani to nevydržalo; rozviedli sa po desiatich rokoch – ďalšia explózia medzi našimi kritickými neskorými tínedžermi a začiatkom dvadsiatych rokov.
Keď sa náš otec a matka rozviedli, boli sme takí malí, že na naše vtedajšie pocity nemáme zreteľné spomienky. Vždy som však túžil byť s nimi spolu, aspoň do ranej dospelosti, keď som bol ženatý a mal som dieťa. Túžba pominula, no potom do nej prenikla horkosť.
Ako byť manželmi by sme sa mali najlepšie naučiť od našich rodičov a starých rodičov. Keď táto výchova nie je možná, sami vstupujeme do manželstva nepripravení, z nesprávnych dôvodov a s nesprávnymi ľuďmi. Konečne som šťastne ženatý. Ale moja výchova ma naučila falošné predstavy o manželstve a v dôsledku toho som zničila svoje prvé dve. Teraz žijem s hrôzou z toho, čo som urobil ľuďom, ktorí si to nezaslúžili.
Aj keď som šťastne ženatý, stále – a vždy budem – mať hlodavý pocit, že veci sa môžu náhle a bez vysvetlenia rozpadnúť. Ten pocit je skutočný, ale teraz viem, že to nie je realita.