Som 38-ročná vydatá žena, 10-ročná manželka a matka 3.5-ročnej dcéry a 1-ročného syna. Moja matka je Afroameričanka a môj otec je/bol belošský. Narodil som sa koncom 70-tych rokov, kde bolo medzirasové vzťahy stále tabu. Moja rodina z otcovej strany sa do roka nestretla ani nevedela, že existujem. Bolo to preto, že môj starý otec bol zrejme rasista a môj otec to nechcel riešiť. Keď sa narodila moja mladšia sestra, môj otec povedal svojej rodine, že je opäť otcom, pretože nevedeli, že moja matka bola tehotná. S mojou sestrou sme sa narodili mimo manželstva a moji rodičia sa rozhodli, že sa treba vydať. Mal som 4, keď sa vzali a 6, keď boli rozvedení. Moja matka sa neobťažovala ukázať sa na rozvodovom pojednávaní a môjmu otcovi bola automaticky zverená starostlivosť o moju sestru a mňa.

Môj otec bol teraz slobodným otcom 2 dievčat. Miloval byť otcom a zbožňoval nás... a my sme zbožňovali jeho. Mysleli sme si, že je to tá najväčšia vec! Robil pre nás veci, zobral nám miesta a zažil veci, aby ukázal svoju lásku a oddanosť, a my sme milovali každý jeho moment. Nemohol si dovoliť kúpiť nás príliš veľa, pretože financie boli obmedzené, ale robil, čo mohol. Moja rodina z otcovej strany nám veľmi pomohla byť a prejavovať nám lásku. Rozhodne sme cítili lásku, akú by malo cítiť každé dieťa. Stále mi však niečo chýbalo.

Moja najlepšia kamarátka, ktorá vyrastala, mala tiež rodinu, ktorá bola milujúca a správala sa ku mne ako k vlastnej dcére. Cítil som sa tak vítaný a bol som za to veľmi vďačný. Jej mama sa cítila ako moja mama. Ale stále to nebolo ono.

Nikdy som nemal lásku a náklonnosť mamy. Moja mama bola tak uchvátená drogovým životom, že jej bolo jedno, či je súčasťou života jej vlastných detí (celkom ich mala 4). Dodnes trpím kvôli tomu pocitu opustenosti. Často by som sa čudoval, prečo má každé druhé dieťa blízky vzťah so svojou mamou, ale nie ja. Premýšľal som, či som v očiach mojej mamy nemilovaný. Prečo nechcela byť v mojom živote? A keď sa rozhodla navštíviť, došlo k porušeniu sľubov. Napríklad mi sľúbila, že vezme moju sestru a mňa do Enchanted Village. Meškala nás vyzdvihnúť, no skončil tam na parkovisku. Strávila ktovie ako dlho riešila jedného zo svojich „frajerov“, že kým sa to vyriešilo, Enchanted Village sa zatvárala a my sme nemohli ani ísť dovnútra. To je srdcervúce pre dieťa, ktoré je nadšené, že tam môže ísť.

Ďalšie spomienky, ktoré na ňu mám, sú, že keď sme boli s ňou, chodili sme do domov náhodných ľudí. Povedala, že sú to jej „priatelia“. Keď sme sa tam však dostali, prinútila moju sestru a mňa sedieť v náhodnej spálni a nedovolila im vyjsť. Nechápali sme prečo. Teraz viem, že to bolo preto, aby sa s nimi mohla dostať vysoko a nedovolila nám, aby sme ju videli. Ale bol som svedkom jej fajčenia crack. Vyšiel som z izby do kúpeľne a videl som, ako fajčí z fajky. Vtedy som nechápal, čo to je, a zahodil som to. Teraz už viem, čo sa dialo.

Zablokoval som väčšinu spomienok, ktoré na ňu mám, pretože to veľmi bolí. Väčšina mojich myšlienok a pocitov o mojej mame je hlavne to, že sa o nás nestarala a nemilovala nás. Preto sa viac nesnažila byť v našich životoch.

Keď som mal 15 rokov, môj otec podľahol cukrovke a zomrel vo veku 39 rokov. Postavila sa moja mama a pokúsila sa získať moju sestru a mňa do starostlivosti? Samozrejme, že nie! Išli sme bývať k babke (otcova mama). Pamätám si, že som bol smutný, pretože ma mama stále nechcela.

Ako dospelá, ako matka ma to stále hlboko zasiahne! Ako sa môže niekto v akejkoľvek situácii otočiť chrbtom k svojmu dieťaťu? Milujem svoje deti každým kúskom svojho bytia. Neviem si predstaviť, že by som tu vždy nebol pre nich. Zaslúžia si svoju mamu vo svojom živote. Rástli a žili vo mne 10 mesiacov, spojil som sa s nimi od chvíle, keď boli mimo môjho lona. Poznajú lásku mamy ako žiadna iná! A to, ako tam človek nemôže chcieť byť, presahuje niečo, čo nedokážem pochopiť. Moja matka odišla celkovo od 4 detí... to mi mätie myseľ. Áno, som vďačný, že som nažive, ale moja matka nemala čo robiť, ak tam nebude.

Mojím cieľom je, aby sa moje deti nepýtali, či ich milujem alebo nie. Nechcem, aby cítili bolesť z opustenia, akú som musel zažiť ja. Žiadne dieťa by nemalo byť bez svojich matiek...a otcov tiež, pretože je to iný typ lásky a životnej skúsenosti. Rozhodujúca je však materinská láska! Dodnes prežívam svoje emócie a vyrovnávam sa s bolesťou. Viem, že som na ceste liečenia a musím ešte prejsť množstvom poradenstva. Všetko, čo som chcel, aby som vyrastal, bolo, aby ma moja mama milovala a bola tu pre mňa. Chcem jej len zavolať a povedať jej o mojom dni a požiadať o radu! A viem, že moje deti to budú mať a to mi dáva pokoj. Prerušujem cyklus! Kresťanka 1. generácie a oddaná matka na plný úväzok!