Moji rodičia boli mladí, keď sa brali. Obaja mali 17. Moja mama bola ešte na strednej škole a bola tehotná. Vyštudovala, ale môj otec nie. Pracoval na ropnom poli v Oklahome a zarábal skvelé peniaze, keď boli dobré časy. Bol som ich jediné dieťa. Teraz mám 41 rokov, ale stále si pamätám každý detail rozvodu mojich rodičov. Pamätám si, ako mi mama povedala, že sa rozvádzajú, ale môj otec bude vždy mojím otcom, nič sa nemení. Jednoducho by už nežili v jednom dome. Myslím, že v tom čase tomu verila, aj keď nič nemohlo byť ďalej od pravdy. Bol som zdrvený.

Môžem povedať so 100% istotou, že môj život by bol oveľa jednoduchší, keby ho moji rodičia len tak nechali. Mohli mať! Jednoducho nechceli. Môj otec chcel príliš veľa žúrovať, polovicu času pracovať, moja mama bola z toho jednoducho chorá.Moja mama bola vydatá 4 krát a môj otec 3 krát. Ušetrím vás VÄČŠINY detailov ich neúspešných vzťahov a toho, ako na mňa zapôsobili.

Jeden z manželov mojej mamy nás presťahoval cez celý štát (štyri hodiny jazdy autom), čo bola vtedy veľká vec. Žili sme v izolovanej vidieckej oblasti, kde som nemal vôbec žiadnu rodinu. Moja matka mala s týmto mužom dvojčatá a bola na ňom závislá, tak si myslela. Fyzicky nás oboch, ale hlavne mňa, urážal. Môj otec ma vždy učil mať silného ducha a postaviť sa za seba, a to som aj urobil. Vždy som za to zaplatil. Jej manžel bol proti tomu, aby som žila s otcom, takže moja matka tiež, nemala takého ducha ako ja. Bola príliš ustráchaná a vždy spolu vychádzala. Fyzické týranie som znášal potichu. Facky do tváre, ťahanie za vlasy, krik. Raz ma podržal a jeho ruka mi vyliezla na tričko. Len som vedel, že budem znásilnený. Mala som len 13 a bola som ešte veľmi malé dievča. Bol som vydesený, keď som cítil jeho erekciu na mojom oblečenom chrbte, aj keď som v tom čase ani nevedel, čo to je. Neznásilnil ma, nechal ma ísť. Na druhý deň som neprišiel zo školy. Povedal som to svojmu poradcovi v škole a skončil som v pestúnskej starostlivosti na celé leto, kým som nebol umiestnený k môjmu otcovi.

Môj nevlastný otec nikdy neodsedel vo väzení a nikdy nebol ani zaradený na zoznam sexuálnych delikventov. Ponúkli mu skvelú dohodu o vine a treste a on ju prijal. O tri roky neskôr znásilnil dospelú ženu nožom s jej batoľaťom na zadnom sedadle a o niekoľko týždňov neskôr aj tri 14-ročné dievčatá rovnakým spôsobom. Slúži viac ako 200 rokov v štátnej väznici v Oklahome. Tam zomrie. 

Obviňoval som svoju matku vtedy a robím to aj teraz. Máme dobrý vzťah, ale občas v jej blízkosti musím umlčať svoje emócie. Odišla z toho domu a vrátila sa žiť so svojou sestrou niekoľko stoviek kilometrov ďalej s dvojičkami. Bol som sám v tom meste a v tom detskom domove.

Potom, čo ma umiestnili do pestúnskej starostlivosti k cudzím ľuďom, ďaleko od akejkoľvek rodiny, som väčšinu času prespal. Bol som v hlbokej temnej depresii. Zobudil som sa ráno okolo 10-11, zjedol som ľahký obed, zostal som niekoľko hodín hore a okolo druhej alebo tretej popoludní som si na 2-3 hodiny zdriemol. Vstal som, zjedol som nejakú večeru a vrátil som sa do postele okolo 9 alebo 10 hodín. Bol som fyzicky a emocionálne vyčerpaný, bez ohľadu na to, koľko som spal. 

Otcovo bolo lepšie, ale nie o veľa. Cítil som sa v bezpečí, ale jeho nová manželka bola mladá a žiarlivá a vzťah bol vypnutý. Stal sa zo mňa výtržník. V škole som sa často bil, bol som mimoriadne neúctivý k učiteľom, v noci som sa vykrádal von a veľa žúroval. O tri roky neskôr ma môj otec poslal bývať k mojej mame, ktorá žila vo veľmi malom meste. Myslel si, že to malé mesto a škola budú pre mňa lepšie a tak to bolo. To malé mestečko ma zachránilo. Môj otec sa s tou dámou rozviedol a oženil sa s inou, ktorá bola bipolárna, majetnícka a násilná. Izolovala ho od celej jeho rodiny vrátane mňa na takmer desať rokov. To mi spôsobilo veľkú úzkosť a nervové zrútenie, ktoré skončilo tak, že mi predpísali antidepresíva, ktoré pomohli len čiastočne. Teraz je slobodný a máme skvelý vzťah.

Rozvedení vašich rodičov vás ovplyvní až do dospelosti. Ovplyvňuje to dokonca aj vaše vlastné deti. Kde stráviť prázdniny, dovolenku, kúpiť dom, pracovať, bývať... Všetky tieto veci sú dôležité a záleží na nich tvojim rodičom. Vždy je to preťahovanie lanom. Aj keď nedávajú najavo sklamanie, vidím im to na očiach a bolí to. Vždy sú tu pocity viny bez ohľadu na to, ako sa rozhodnem, kedy, kde, prečo a koľko... Som jediné dieťa svojho otca. Jedno z dvojčiat mojej mamy je vážne mentálne postihnuté a druhé má zdravotné problémy. Som jediný človek, ktorý je finančne, fyzicky a emocionálne schopný postarať sa o svojich rodičov, keď sa dostanú do veku, keď sa už o seba nedokážu postarať. Ako to dosiahnem? Dať ich do oddelených miestností? Odmietam uvažovať o zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Myslím, že ten most spálim, keď sa k nemu dostanem.

Moje detstvo mi absolútne sťažovalo vytváranie zdravých romantických vzťahov. Pôsobilo to na mňa veľmi emotívne. Bola som veľmi milujúca a vášnivá, ale vedela som byť aj veľmi krutá. Raz som si vybral nesprávneho muža. Teraz som už desať rokov vydatá za najúžasnejšieho muža, ktorého všetky štyri moje deti tak milujú. Nie je dokonalý, ale veľmi blízko. Naozaj som musel prejsť terapiou, aby som si uvedomil, že moje správanie je súčasťou toho všetkého.

Bola som vystavená toľkému násiliu, emocionálnemu stresu a zneužívaniu... Až do 30. rokov som sa naozaj nedostala z hmly a úplne nechápala, ako veľmi ma to ovplyvnilo. Musel som dostať pomoc pre svoj hnev a terapia tak veľmi pomohla. Už to chápem, naozaj. Vždy som bola časovaná bomba. Mám povesť, ktorú som si bohužiaľ zaslúžil. Ľudia si dávajú pozor na to, čo hovoria mne a mojim deťom. Za tie roky som sa zlepšil. Nie som výbušný ako kedysi. Teraz už ľudí nestraším.

Tak často som premýšľal, aký by som bol, keby moji rodičia zostali spolu. Možno roztlieskavačka? Pravdepodobne. Pointa je, že to zmenilo moju dušu. rozumieš tomu? Zmenilo to jadro môjho bytia. Moje autentické ja bolo stratené, nevyživované, zabudnuté, a keď som mal 14 rokov, bola mŕtva a pochovaná. Nepoznal by som svoje autentické ja, keby ma pobozkala na ústa. Rozvod je tá najsebeckejšia vec, o ktorej môže rodič uvažovať.