(Zdroj obrázku: Wikimedia Commons)
.jpg){kind=link}
11. januára 2022, čo izraelský minister zdravotníctva Nitzan Horowitz považuje za „historický deň“, Izrael oficiálne zruší svoj zákaz prístupu k náhradnému materstvu pre páry rovnakého pohlavia, transrodových ľudí a slobodných mužov v ich úsilí „...skoncovať s nespravodlivosťou a diskrimináciou“. Horowitz uviedol, že „každý má právo na rodičovstvo“ a tento nový zákon zaručí „každému človeku v Izraeli rovnaký prístup k náhradnému materstvu“. Horowitz tiež povedal tým ženám, ktoré vystupujú ako zástupkyne, že „bude naďalej robiť všetko potrebné na ochranu... a zachovanie“ ich práv.
Keď ide o získanie dieťaťa niekoho iného, neexistuje žiadne „právo na rodičovstvo“. Deti však majú právo na svoje vlastné matky a otcov – niečo, čo tento „historický deň“ porušuje. V snahe Izraela odstrániť „nespravodlivosť a diskrimináciu“ dospelých spôsobuje skutočnú nespravodlivosť svojim najzraniteľnejším občanom – deťom.
Schvaľovanie náhradného materstva pre páry rovnakého pohlavia/slobodných mužov spôsobuje deťom boj s identitou, hlad po matke a prvotnú traumu.
Boje o identitu
Genetickí rodičia sú jediní dvaja ľudia, ktorí poskytujú niečo, po čom deti túžia – svoju biologickú identitu. Každý človek má jedinečné genetické dedičstvo, ktoré je základom jeho existencie a prispieva k jeho pocitu osobnej identity. Počatie detí prostredníctvom darovania vajíčok a prerušenie ich spojenia s ich genetickými matkami, čo je predpoklad pre domácnosti výlučne pre mužov, môže viesť k genealogický zmätok.
Uviedla jedna darcom počatá ženapo zistení, že jej biologický otec bol v skutočnosti doktorom plodnosti jej matky, ako jej túžba po biologickom otcovi ovplyvnila aj jej formovanie identity:
"...chcela som otca." Chcela som vedieť, kto to je... Chcela som vzťah otec/dcéra... Naozaj som cítil tú príťažlivosť genetickej identity... bol tam tento posun... vyplynulo to z tohto momentu vďačnosti za počatie, v ktorom som celý život akoby 'boli tak žiadaní, ' zrazu, 'bol si tak nechcený,'...a mal som pocit, že to bola kríza budovania identity a stále som vedel rozpoznať, že som to stále ja, ale je veľa vecí, ktoré nie sú už ja."
Materský hlad
Náhradné materstvo spája to, čo by mala byť jedna žena – matka – na tri „nepovinné“ ženy: genetickú matku (darkyňa vajíčka), pôrodnú matku (náhradnú) a sociálnu matku (denná prítomnosť matky). Každá matka ponúka niečo, čo deti potrebujú a na čo majú skutočne právo. Náhradné materstvo umožňuje biologicky nemysliteľnú možnosť úmyselne nemajetných detí – stratu každodennej prítomnosti matky v ich dome. Aj keď páry rovnakého pohlavia a slobodní muži môžu byť dobrými otcami, nikdy nemôžu byť matkou.
Matky (a otcovia) sú nevyhnutné pre zdravý a všestranný vývoj detí, a je to nespravodlivosť úmyselne odopierať deťom matku. Nielen matky výrazne prospievajú pripútaniu a rozvoju dieťaťa, ale deti tiež túžia po materskej láske. Keď chýba, zažívajú to, čo nazývame „materský hlad“, aj keď ich otec (otcovia) veľmi miluje:
"...Bývam s 2 otcami...jeden z nich je môj biologický otec a jeden z nich nie. Moja biologická matka (ktorá dala mojim otcom svoje vajíčko na moje narodenie...) chodí ku mne často. Má 38 a je dlhoročnou najlepšou kamarátkou mojich otcov...chcem ju volať moja mama, ale moji otcovia sa vždy naštvejú, keď sa o to pokúšam...vlastne som jej už hovoril mama, keď nie sú moji oteckovia nablízku a páčilo sa jej to...ja a ja majú medzi sebou veľa spojení...“
Primárna rana
Náhradné materstvo zámerne prerušuje puto medzi matkou a dieťaťom; odrezanie, ktoré môže mať pre deti neblahé následky aj v dospelosti. Nancy Verrier vo svojej knihe “Prvotná rana“ vysvetľuje, že odlúčenie od rodnej matky má na dieťa hlboký vplyv. Už sa preukázalo, že deti umiestnené na adopciu trpia touto ranou, no spoločnosť ju veselo spôsobuje deťom prostredníctvom náhradného materstva:
„...Bez ohľadu na to, ako veľmi si matka želala ponechať si svoje dieťa a bez ohľadu na to, aké altruistické alebo intelektuálne dôvody mala na to, aby sa ho vzdala, dieťa prežíva odlúčenie ako opustenie…prerušenie tohto spojenia medzi adoptovaným dieťaťom a jeho matkou spôsobuje prvotnú alebo narcistickú ranu, ktorá ovplyvňuje vnímanie seba samého osvojenca a často sa prejavuje v pocite straty, základnej nedôvery, úzkosti a depresie, emocionálnych a/alebo behaviorálnych problémov, a ťažkosti vo vzťahoch s významnými ľuďmi...“
Túto prvotnú ranu dokazujú viaceré štúdie ktoré ukazujú tú materinskú separáciu je hlavným fyziologickým stresorom pre dieťa, Môže trvalo zmeniť štruktúru mozgu dieťaťaa táto trauma sa prejavuje ako depresia, problémy s opustením/stratou, bránené pripútanie a väzba, psychické zdravie, sebavedomiea budúce vzťahy. Je to rana, ktorá v prijatie, niekedy sa nedá vyhnúť, ale nikdy by sa nemalo úmyselne spôsobiť prostredníctvom náhradného materstva, aj keď zamýšľanými rodičmi sú matka a otec.
Kedykoľvek národ podnikne kroky na ukončenie diskriminácie niektorých občanov, nesmie v tomto procese spôsobiť škodu a stratu najzraniteľnejším občanom. Presne to však Izrael urobil. Neexistuje žiadne právo na rodičovstvo, keď sú deti popreli to, čo im neodmysliteľne patrí. Izrael, čo urobíš pre „ochranu a zachovanie“ práv detí?