Moja mama ma vychovala so svojím partnerom rovnakého pohlavia v 80-tych a 90-tych rokoch... Pamätáš si tú knihu „Heather má dve mamy“? To bol môj život. Moja mama, jej partner a ja sme bývali v útulnom malom domčeku v okrajovej štvrti veľmi liberálnej a otvorenej oblasti. Jej partner sa ku mne správal ako keby som bola jej vlastná dcéra...

Keď som vyrastal, a dokonca aj keď som mal 20 rokov, podporoval som a obhajoval manželstvá homosexuálov. Až po určitom čase a odstupe od detstva som schopný reflektovať svoje skúsenosti a rozpoznať dlhodobé následky, ktoré na mňa malo rodičovstvo rovnakého pohlavia. A až teraz, keď sledujem, ako moje deti každý deň milujú a sú milované svojim otcom, vidím krásu a múdrosť tradičného manželstva a rodičovstva.

Manželstvo a rodičovstvo osôb rovnakého pohlavia odopierajú dieťaťu matku alebo otca, pričom mu hovoria, že na tom nezáleží. Že je to všetko jedno. Ale nie je. Veľa z nás, veľa vašich detí, trpí. Otcova neprítomnosť vo mne vytvorila obrovskú dieru a každý deň som bolel po otcovi. Milovala som maminho partnera, ale iná mama by mi nikdy nemohla nahradiť otca, ktorého som stratil.

Vyrastal som obklopený ženami, ktoré tvrdili, že muža nepotrebujú ani nechcú. Napriek tomu som ako malé dievča tak zúfalo túžila po otcovi. Je zvláštne a mätúce chodiť s touto hlbokou neutíchajúcou bolesťou pre otca, pre muža, v komunite, ktorá hovorí, že muži sú nepotrební. Boli chvíle, keď som sa na otca tak hneval, že tu pre mňa nie je, a potom som sa hneval sám na seba, že som vôbec chcel mať otca. Sú časti mňa, ktoré ešte dnes smútia nad tou stratou...

Viac informácií na federalistov