(Pôvodne uverejnené dňa Blog MadMommaBear)

Od hosťujúceho autora, list zdieľaný od syna neprítomnému otcovi o skúsenostiach so stratou otca:

Ahoj,

Mám sa dobre. Prepáčte, že som vás dlho nekontaktoval. V škole sa mi darí veľmi dobre; Mám GPA 4.0. Chodím na 3 hodiny a stále pracujem na plný úväzok.

Aj keď som bol zaneprázdnený, nie je to dôvod, prečo som sa neozval, úprimne si nemyslím, že je vhodné, aby sme sa už rozprávali. Urobil si pre našu rodinu veľa, čo by som nikdy nechcel pre svoju. Môžete predstierať, že som transfóbny, ak chcete, a ja si myslím, že mám právo dištancovať sa od zmätku, ktorý s tým všetkým súvisí, ale okrem toho už nechcem predstierať. Nechcem predstierať, že všetko, čo si urobil, je v poriadku, nechcem predstierať, že nie som zranený. Nechcem odsúvať svoje pocity bokom, aby ste sa necítili zle.

Keďže sa chceš porozprávať o spomienkach, áno, pamätám si, keď si ma zobral na tréning bejzbalu v hoteli a videli sme minútový maid park. Mohol by som spočítať na jednej ruke, koľkokrát sme sa boli pozrieť, ako tam hrajú Astros pred tým turné. Išli sme s vami a vaším milencom FTM a získali sme permanentky. Nechcel som s ňou ísť, chvíľu sme ju tolerovali, ale nikto z nás nechcel s ňou stráviť tých pár dní, ktoré sme s tebou strávili. Naozaj si nám chýbal a mali sme pocit, že od teba chceme viac pozornosti.

Tvoja účasť na mojich bejzbalových veciach mi bola v skutočnosti veľmi nepríjemná, nemal som rád, keď ťa ľudia, ktorých som poznal, videli a robili si domnienky. Žiarlil som na to, že všetky ostatné deti mali svojich otcov, ktorí podporovali ich baseballovú kariéru, zatiaľ čo vy ste sa občas označovali, aby ste zmiatli ľudí. bola si moja mama? teta? Prečo sa tu o mňa staráš? Chcel som ťa volať môj otec a chváliť sa tebou, ale namiesto toho si ma nechal v nepríjemnej situácii, cítiac sa trápne a sám.

Bejzbal bol pre mňa v dospievaní taký dôležitý a tešilo ma, ako si sa na chvíľu aktívne zapájal do mojej malej ligy. Cítil som sa výnimočne, každý deň by som prebral vašu radu pred radu môjho trénera a bol som taký hrdý, keď ste boli mojim trénerom.

Ale ako som bol starší, zapájal si sa čoraz menej a moje city k tebe sa bolestne menili. Na strednej škole som ťa nechcel mať pri svojich priateľoch, nechcel som ťa na mojich bejzbalových zápasoch, derby pretekoch, stretnutiach skautov, nič. A dovoľte mi povedať, že mi to zlomilo srdce, keď si vás môj najlepší priateľ všimol na súťaži môjho malého brata v borovom derby. Všetkým mojim priateľom povedal, že videl môjho otca a ty si mal prsia, dlhé vlasy a náušnice a správal sa divne. Toľko som sa snažil povedať, že nie sme príbuzní, a keď to zlyhalo, pokúsil som sa predstierať, že si škaredá sestra môjho otca. Bol som kvôli tomu šikanovaný. Môj najväčší strach sa stal skutočnosťou. Už ma nemohla vzrušovať tvoja prekvapivá návšteva, ale namiesto toho som musel žiť v strachu, že sa objavíš.

V ôsmom ročníku som sa v poslednom ročníku malej ligy cítil tak stratený a sám. Každý mal kamarátov zo školy a ja nie. Videl som, ako sa ľudia zo školy hrali so svojimi otcami a kamarátmi pred zápasmi, a hľadal som niekoho, kto by nemal partnera na hádzanie. Naozaj to bolelo a bolo to trápne byť tak sám. Niekedy som šiel do zemľanky a predstieral, že ma bolí hlava, namiesto toho, aby som sa zahrial, tak som si mohol dať hlavu medzi nohy a potichu plakať.

Od tej chvíle som ťa chcel vidieť len v rámci tvojho malého domu. Neznášal som chodiť s tebou na verejnosť. Sledoval som svojho silného otca, o ktorom som si myslel, že dokáže všetko a vždy tu bol pre mňa, aby som sa stal emocionálne iným človekom. A váš fyzický vzhľad odrážal túto zmenu. Vidieť, ako sa niekto fyzicky mení, bolí svojím spôsobom, ale keď sa to zhoduje s takou bolestivou zmenou osobnosti. To bolí tisíckrát horšie. Nemohol som sa na teba ani pozrieť bez bolesti.

A tak ako sa hovorí o bejzbale, platí to aj o skautoch mláďat. Bola som taká nadšená, že som dostala svoju príručku pre tigrované mláďa a chcela som sa s vami prepracovať, aby som získala moje odznaky. Hovorili o zrušení hodnosti bobcata a rozhodli sa, že je to voliteľné. Ale povedal si mi, že keď si bol malý, robil si to a ja som chcel robiť všetko, čo si robil, vzhliadal som k tebe. Takže aj to som si zarobil, ale bez tvojho pričinenia sa moja mama stala hlavnou osobou, ktorá ma brávala na stretnutia skautov, stala sa vedúcou brlohu, brávala ma do všetkých táborov atď. Vždy som chcel ísť s tebou kempovať. Najmä, keď som mal možnosť kempovať na Fifth Third Field v Ohiu a nemohol som sa dočkať, kedy to urobím s vami, keďže sme to často robili prostredníctvom zisťovačov mláďat. Tak veľmi som si chcel zobrať rukavice a loptu a zahrať si na obrovskom bejzbalovom ihrisku. Nikdy si však so mnou nešiel.

Ale jedna spoločná vlastnosť bejzbalových skautov a skautiek je, že aj keď som bol nešťastný, že si sa úplne stiahol z môjho života, nevzdal som sa koníčkov, ktoré som s tebou spájal. prečo? Pretože som vedel, že v určitom bode ste sa vzdali rovnakých aktivít. Pred strednou školou si skončil so skautmi vo Webelo a bejzbalom, čo si pamätám, keď si si zlomil nos. V určitom bode sa moje myslenie zmenilo z „môj otec je úžasný, chcem byť ako on“ na „môj otec sa vzdal všetkého, musím to robiť lepšie ako on“. Chcel som byť lepší ako ty. Tak som sa presadil a získal svoj Šíp svetla a založil som skautov. A ja som sa snažil zo všetkých síl a hral som baseball v prvom ročníku, cítil som sa skvele, keď som prekonal každé baseballové zranenie, ktoré som kedy mal, pretože som s tým bojoval, ako by ste to nedokázali vy.

Ale ani jeden prípad, keď som prekonal to, čo si nemohol, aby si ma miloval viac, ani ma neposunul na tvoj zoznam priorít. Robil som pár mesiacov skautov, než sa to potopilo tak, že som to robil sám a stratil som záujem. Moja mama nebola dostatočne fyzicky silná na to, aby pomohla odstrániť trosky pri odstraňovaní hurikánu (jedna z prvých vecí, ktoré som urobil ako skaut, nie že by si to vedel.) A aj keby bola, stále som bol v rozpakoch a smutný, že všetci ostatní a ich otcovia pomáhali pri obnove komunít, zatiaľ čo ja som bol sám s mamou za chrbtom, pretože si bol mimo, ktovie kde žiješ len pre teba. Podobný príbeh s bejzbalom, áno, moje známky boli faktorom, ale bol som nešťastný, keď som bol chlapcom z lavičky, ktorý aj tak držal skóre a nemal som chuť pokračovať. Neoplatilo sa čakať na hranie o nič viac, ako sa oplatilo čakať, kým ma budeš milovať tak, ako som si myslel, že ma miluješ. Tá láska sa nevracala a ja som len nechcel, aby si sa už vôbec zapájal do mojich aktivít.

Pamätám si, ako som jedného dňa v Ohiu v obchodaku videl túto knihu s názvom „Nebezpečná kniha pre chlapcov“ a bola to veľká červená kniha projektov, ktoré mali otcovia a synovia robiť spoločne. Každá jedna aktivita tam bola niečo, čo som sa s vami nevedel dočkať a všimol som si, že jedna z úplne prvých aktivít bola taká jednoduchá ako výroba papierových lietadielok. Bola som taká vzrušená. Prosil som a prosil, aby som to pre teba dostal ako vianočný darček, a moja mama mi to dovolila, aby som ti to dal a napísal som doň aj pre teba rukou písaný odkaz. Keď si prišiel do Ohia, otvoril si tú knihu na Vianoce. Ale potom sa tam zbieral prach. A teraz to tu sedí so mnou a ja sa čudujem, prečo sme v nasledujúcich 10 rokoch môjho detstva neurobili z tej knihy ani jednu vec. Zaujímalo by ma, prečo si ju ani nechcel mať pri sebe, nedajbože, aby si nechal zbierať prach, kým ti sedí na poličke. Nechaj si to, možno si budem môcť ušetriť čas na súťaž v stavaní papierového lietadla so synom.

Kde si vôbec bol, keď sme boli v Ohiu, stále nechápem, že možno sa ti to vymklo spod kontroly a možno nie. Ale keď ste sa vrátili na návštevu, zakaždým ste boli viac a viac iným človekom.

Ohio bolo pre mňa také vzrušujúce. Bola som taká šťastná, že som prvýkrát videla skutočný sneh, keď prišla zima. A chcela som si vyrobiť iglu a snehuliakov a ísť sa sánkovať. Samozrejme, že som to všetko urobil, ale ty si nebol nablízku, aby si sa so mnou o tie spomienky podelil... čo bolo naozaj na hovno, pretože keď som mal asi 4 alebo 5, ak nie mladší, pamätám si, že som sledoval Cailloua a myslel som si, že ty a ja sme boli ako on a jeho otec. Chcel som s tebou zažiť sneh a všetko ostatné v živote ako on a jeho otec. Hlúpe o tom premýšľať, ale je to len jedna z vecí, ktoré sa mi vynorili v spomienkach odkedy mám vlastné dieťa.

Nech si bol kdekoľvek a čokoľvek si robil, dokázal som si užiť veľa z Ohia, naozaj som tam mal celý život, o ktorý som sa s tebou nikdy nemohol podeliť. Mal som desiatky priateľov, aktivít atď. Zbieral som fosílie, denne jazdil s mamou na bicykli, chodil do parku, hral bejzbal atď. Bol som na seba hrdý a tak som sa chcel o to s vami podeliť. Prišiel som s cieľmi a aktivitami, ktoré som chcel robiť, a mal som veľké sny. Ale keď som sa natiahol a požiadal som ťa, aby si sa o tie sny podelil a podelil sa so mnou, možno mi dokonca pomohol dosiahnuť niekoľko z nich, položil si knihu na poličku a už si ju nikdy nepozrel. Koniec koncov, je to kniha pre chlapcov, prečo by ste s ňou chceli byť spájaní?

Mal som obrovské sny a len som sledoval, ako sa pomaly strácajú, keď som sa stále viac hanbil a hanbil ti zavolať, ocko.

A poviem to, aj ja na teba často myslím, ale málokedy je to príjemné. Ale pred 3 alebo 4 nocami som mal sen, že som išiel na zápas Mudhens a nevedel som, že budeš sedieť na sedadle vedľa mňa. Ale fyzicky si vyzeral a správal sa ako predtým, než sme sa presťahovali do Ohia. Mladšie, krátke čierne vlasy, s výnimkou tvojej bielej škvrny, o ktorej som si vždy myslel, že je taká cool. Páčilo sa mi, že som toho človeka znova videl, aj keď len vo svojich snoch na tak krátky čas. Poviem vám, bolí to, ako keď stratíte člena rodiny, uvedomiť si, že sa už nikdy nevrátia. Toľkokrát som sa ti pokúšal oznámiť svoju bolesť a ty si stále vybudoval celý život okolo svojej novej osobnosti, fyzického vzhľadu a tak ďalej. Teraz ste v strede svojho vesmíru, ale ja som na únikovej rýchlosti. Teraz som to ja, koho nemôžete dosiahnuť.

Počas môjho života, dokonca aj po vašom prechode, som si myslel, že sa naozaj snažíte viac zapojiť, ale samozrejme, nikdy ste nenaplnili očakávania, ktoré som od vás ako otca mal.

Napríklad, bol som taký nadšený, keď ste hovorili o tom, že ideme do YMCA of the Rockies. No, spočiatku som bol pesimistický, pretože som úprimne stratil nádej v niečo vzrušujúce, čo od vás príde, čo by sme mohli skutočne spojiť. Ale napriek tomu som si dovolil byť nadšený, že sa s vami dostanem do tábora tak, ako som sa ešte nikdy nedostal medzi mláďatá. Ale na moje prekvapenie prišiel aj tvoj milenec FTM a ja som mal pocit, že som uviazol na výlete, na ktorom som už nechcel byť. Cítil som sa, akoby sme boli tretím kolegom tvojej medovej cesty s ňou. Potom, aby to bolo ešte horšie, moje očakávania sa opäť zrútili, keď som zistil, že máme chatku, nie stan... iste, vždy som chcel zostať v chatke... ale nie takto. Nie je to to, čo som chcel. Som si istý, že by to bolo iné, keby to bol skôr autentický kempingový zážitok, chata alebo nie. Ale fakt, že si tam ty a tvoj milenec FTM spolu zdieľali posteľ na výlete, to pre mňa naozaj zabilo. Myslel som, že to bude len pre to, aby sme sa spojili ako rodina. Prechádzali sme hlúpou terapiou s poradcom vymenovaným súdom a myslel som si, že chcete urobiť všetko, čo môžete, aby ste sa cítili menej zranení, a dal som vám výhodu v pochybnostiach. Ale na konci dňa, keby som nešiel na ten úbohý výlet s tebou a tvojím milencom FTM, mohol by som svoju prababičku znova vidieť skôr, ako by zomrela, a prinajmenšom by som bol som tam na pohrebe.

Nesnažím sa hrať na Boha alebo niečo iné a povedať, že si zaslúžiš byť smutný, a nesnažím sa, aby si bol smutný. Ak vaše činy majú následky, ktoré sa vám nepáčia, nie je mojou zodpovednosťou, aby ste sa cítili lepšie. Naozaj si zranil môj vzťah s tebou a celý život som sa ti to snažil povedať. Už som dospelý a mám vlastnú rodinu. Keď som vyrastal, chcel som, aby si bol toho súčasťou, ale v tomto bode mi je jasné, že loď odplávala. Nie som tu na to, aby som predstieral, že som rád, aby som ti zabránil byť smutný, že s tebou nechcem mať vzťah, hoci je to tragické, tak to je.

Teraz neznášam, keď vidím svoje fotky ako dieťa, so žiarivými očami, ktoré sa usmievam, som taký optimistický, pokiaľ ide o život, a tak šťastný, že sa môžem odfotiť s mojou malou hliníkovou bejzbalovou pálkou a za mnou odpalisko s kulisou štadióna veľkej ligy. Môj prvý krok na dlhej ceste do veľkej ligy a môj otec tam mal byť na každom kroku. Neznášam premýšľanie o čomkoľvek z toho. Znamenalo to pre mňa tak veľa, keď si mi dal to tričko Rogera Clemensa a zobral si ma na zápas skôr, len aby som ho sledoval, ako hrá, a teraz tá myšlienka tak bolí. Bol si môj hrdina.

Ale teraz, nielenže chcem byť lepší ako ty, nechcem byť ani nič ako ty a nechcem s tebou mať nič spoločné. Nechcem si občas pokecať, ani ťa počuť rozprávať o tom, aký som bol ako môj syn, keď som bol bábätko a ty si so mnou robil to či ono. nechcem to vedieť. Nechcem, aby sa mi rozbili ďalšie šťastné spomienky.

Neznášam, ako ma každá šťastná spomienka, ktorú si vytvorím so svojím synom, núti premýšľať, ako si nám mohol dať tak málo lásky a pozornosti, ako si mohol odísť a zasvätiť celý svoj život sebe a tomu, čo chceš, a nikdy nevážiť, ako to niekoho ovplyvní. ale ty. Nemysleli ste si, že žiť svoj život ako žena ovplyvní naše detstvo? Nemyslel si si, že by bolí málokedy byť doma a dávať nám lásku a pozornosť?

Nechcem, aby si si myslel, že môj syn sa o tebe nikdy nedozvie, pretože by som bol hlúpy, keby som mu o tebe nikdy nepovedal. Vyrastie a uvidí ma smutnú kvôli tebe, bude počuť mojich súrodencov hovoriť o tom, ako sú kvôli tebe smutní, atď. Bude vedieť, že si za to zodpovedný. Ale dúfam, že nikdy nebude mať tvár, ktorú by dal tvojmu menu.

Celý svoj život som chcel, aby si plnil rolu starého otca pre môjho malého chlapca. Ako som si istý, o čom sníva každý chlapec. Trhá mi srdce, že mi túto príležitosť vzali, ale našťastie môj nevlastný otec v tomto ohľade skutočne pristúpil k tanieru a je pre môjho syna úžasným dedkom.

Vždy si si našiel čas pre seba a svoje koníčky, ale nejako sa ti podarilo vynechať niektoré naozaj dôležité momenty v mojom živote, pri ktorých som naozaj chcel, aby si tam bol. Chodili ste na hodiny lietania, hrali ste futbal, softbal, golf a tenis a cez prácu ste chodili na viac športových podujatí, na aké ste ma nikdy určite nebrali. (Ešte nikdy som nevidel univerzitný športový zápas akéhokoľvek druhu, bol som len na 1 futbalovom zápase a možno aj na basketbalovom zápase, ale napriek tomu viem, že je to vzdialený sen, ktorý si mýlim so spomienkou.) mal si čas na svoje záľuby, na mňa si čas nenašiel.

Zmeškal si moje 13. narodeniny. A nie, nemal som špeciálnu párty ani nič, ale od súmraku do úsvitu som čakal, kým sa vrátiš domov zo svojej „služobnej cesty“ Neviem, čo viedlo k tomu, že si sa v ten deň vrátil domov tak neskoro, ale bolelo to tak zlé, že na také dôležité narodeniny pre mňa si tam ani nebol a ani sme spolu nehovorili po telefóne. A môj úbohý malý brat mal podobnú skúsenosť, keď na teba čakali jedny z jeho narodenín v Chick Fil A. Stavím sa, že ani ty si nestihol prísť do Ohia na všetky naše narodeniny, keď sme tam bývali. V skutočnosti si pár pamätám.

A iste, boli ste trochu zapletení s našimi spoločnými záujmami, ako sú videohry, napriek tomu, ako nám všetkým bolo nepríjemné, že ste vždy hrali ako dievča, ale boli tu veci ako rybárčenie, pre ktoré som bola nadšená, a ktoré ste so mnou nikdy nerobili. Možno raz alebo dvakrát. Ale chcel som, aby si ma naučil viazať moje háčiky, chcel som si s tebou precvičiť uzly, ktoré som sa naučil v skautoch. Ale nikdy si nechcel hovoriť o mojich záujmoch. Na druhej strane ste vždy očakávali, že budem počúvať, ako hovoríte o svojich. A vždy som bol veľmi rád, pretože som sa chcel s vami len tak porozprávať. Chcel som, aby ti na mne tak záležalo. Golf som nikdy nemal rád a myslím, že ani nikdy nebudem. Ale vidieť, ako nadšene o tom hovoríš, je jediný dôvod, prečo som sa kedy snažil naučiť hrať, počúval som, ako o tom hovoríš, alebo som ťa sledoval, ako hráš. Začal som ešte viac opovrhovať športom, keď som sledoval, ako ho kladiete pred mňa a mojich súrodencov, znova a znova, aj keď na konci dňa viem, že to má menej spoločného so športom ako vaša osobnosť. . Najprv seba, bez čo i len pomyslieť na to, čo môže cítiť vaša rodina.

Môže to znieť tvrdo alebo ako želám ti zlú vôľu alebo nešťastie, ale niekedy si naozaj želám, aby si zomrel skoro v mojom živote, pretože potom by som aspoň v každej fáze svojho života mohol povedať: „keby tu bol môj otec. bol by najlepší, hral by sa so mnou na úlovok, išiel by so mnou kempovať, chytal by so mnou atď.“ A dokázal by som sa držať presvedčenia, že si bol úžasný otec a neuveriteľný človek, ktorý by vždy kládol svoju rodinu na prvé miesto. Namiesto toho viem, že si mal tieto príležitosti a prepásol ich. Mali ste možnosť so mnou chytať ryby, naučiť ma viazať uzly, ako založiť táborák, hrať sa so mnou na chytanie každý deň pred tréningom a byť mojím hrdinom. Ale bohužiaľ, teraz už viem, že by si to všetko zahodil a zahodil.